Včera som bol na zápase Slovan – Trnava. Futbal mal na slovenské pomery všetko, nasadenie aj atmosféru... Divák mohol byť spokojný. Zanadával si na rozhodcu, na povaľovanie sa súperových hráčov na ihrisku, alebo nepremenené šance tých “svojich“. Všetko v norme, tak ako všade inde na svete. Chýbala mi však úcta! Je*ať Trnavu a sk*rvený Slovan bolo počuť takmer počas celého zápasu. Neboli to žiadne ojedinelé výkriky, ani spontánne prejavy emócií, ale nacvičené skandovanie.
V stredu hrali proti sebe dva najúspešnejšie kluby slovenskej futbalovej histórie. Oba patrili svojho času k absolútnej svetovej špičke. Ich dresy obliekali dnešný "ronaldovia, tevézovia, či torresovia". Azda by nebolo od veci pripraviť si choreo a zaspomínať v ňom na Petra Dubovského, či Malatinského "deti". Tieto legendy si to zaslúžia. Rovnako, ako divák.
Komentáre